|
Menej známa slovenská klasika
Dielo zdigitalizoval
Andrej Sládkovič:
Kratšie básne
Opilý svet
Všetko ma nechalo,
krčmár aj svet,
už samotnejšieho
na svete niet:
tak teda už aj ja
domov ťahám,
ale - vínko - teba
tu nenahám.
-
Ha! čože sa tomu
svetu robí?
Čo to za opilé
sú podoby?
Kníše sa, váľa sa
všetko na ňom:
bodaj že ťa, svete,
aj s ožranom! -
Čože ty tak sliepňaš,
mesiac z neba?
No tebe tiež viac ver'
už netreba:
oči máš zmútené,
líca bledé;
hľa, tak sa ožranom
takým vedie!
A tie hviezdy ako
si tancujú
a hlávky opilé
nadhadzujú;
vše sa jedna na zem
dol' skrbáli:
tie sa tiež náramne
dostrebali!
..........................................................
|
Už aj tie oblaky
sa doťali,
že sa tak po nebi
rozváľali:
pocestným pokoja
už nedajú,
a mňa, že piť nechcem,
oblievajú!
A ten slávik, ten - vraj
vodu pije:
horká jeho voda -
čo tam zhnije!
Od čohože spieva,
vyskakuje? -
Poznať mu,
že rád tiež poťahuje!
Steny, ožrané ste,
to viem sväte,
lebo sa už na mňa
opierate! -
Ešte aj tie skaly
v hlave majú,
keď nohy triezvemu
podkladajú! -
Opilé je nebo
ožraný svet,
všetko dosúkané -
triezve nič niet!-
No, svet nešľachetný
dobre sa maj! -
pred ním, krčma moja,
ty ma schovaj!
........................................................... |
Alexander Petőfi
(Preklad BraVo)
Tisíc plodov višňa rodí
Nám...
Ja však iba jednu ženu
Mám,
Aj tej jednej mám ja ale
Dosť!
Do hrobu ma doháňa jej
Zlosť.
Čudný je to boží tvor, sťa
Drak.
Len sa blíži, už ma triafa
Šľak .
Po vôli jej spravím čo len
Chce.
Predsa na mňa stále gáni
Zle.
Myslel som, že nastal pomsty
Čas:
strigu starú, v zlosti zmlátim
Raz .
Keď však na mňa vytreští svoj
Zrak;
Stratím smelosť, ovládne ma
strach.
Trikrát bol z nej polomŕtvy
Tvor;
Bože, aký šťastný som ja vtedy
Bol.
Ani v pekle nechceli ju
Ver;
Bál sa od nej aj sám Luci-
fer .
***
Pešť, august 1844
|
