aktualizované: 12.07.2024 12:54:47
S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...
Niekoľko viet k astrológii
 Astrologická veštba stojí drachmu a je o drachmu predraženárímsky básnik Quintus Ennius, 2. storočie pred n. l. Kritike rôznych foriem pavedy sa intenzívnejšie venujem už od nástupu na internú ašpirantúru v Astronomickom ústave SAV v roku 1973. V tejto oblasti som začínal kritikou aj teraz mimoriadne populárnej astrológie, dlhodobo doslova kráľovnej povier a pseudovedy. Práve vtedy vrcholilo súdne pojednávanie s astrológom MUDr. Eugenom Jonášom z Nitry a jeho astrologickou poradňou Astra, a tam som ho videl naživo prvý aj poslednýkrát. Po súdnom rozhodnutí a zrušení Astry potom táto veštiareň pokojne pôsobila (a možno aj dnes pôsobí) v zahraničí. Bola to však „hanba našej kultúry, lebo s vedou to nemalo nič spoločné“ (slová doc. MUDr. J. Pogádyho z februára 1970). O tom súdnom procese a spore archivujem asi 5 kg dokumentov, vo výške zhruba 70 cm. Odborné vyvrátenie všetkých štyroch jeho mylných téz (plodné dni ženy, pohlavie a vitalita plodu, dátum smrti jedinca!) dopodrobna vypracovali moji starší kolegovia – Anton Hajduk a Ján Štohl, obaja už nebohí. V ich spoločnosti som mal vynikajúcu vedeckú prípravu aj v tejto oblasti. Podvody astrológov však odštartovali môj záujem aj o vyvracanie mnohých iných bludov rôznych pavedeckých disciplín, počnúc numerológiou, pyramidomániou, psychotronikou, alternatívnou či naturálnou medicínou, homeopatiou, ufomániou, cez množstvo kozmických mýtov a záhad typu dänikenovských výmyslov (prevažne vyložených nezmyslov), až po sofistikovanejšie čudesné interpretácie výsledkov modernej vedy terajšou postmodernou, ktoré majú presah do teológie a filozofie. Do kritiky astrológie som sa pohrúžil až tak, že som sa naučil zostavovať horoskopy podľa učebníc prof. Mirka Boleslavského, aby som zmietol tradičný argument astrológov, že astronómovia nevedia, aká je horoskopia náročná náuka a ťažká drina. Zameral sa na špeciálne druhy astrológie, ktoré sa spochybňujú ťažšie, napr. na symbolickú alebo transpersonálnu astrológiu. Moje aktivity vyústili do iniciatívy založiť v roku 1994 mimovládne dobrovoľné občianske združenie vedcov Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia (SPPKM). Po čase sme sa začlenili do svetovej (CSICOP) i európskej (ECSO) spoločnosti skeptikov. Ich členovia sú významní odborníci v rôznych vedeckých odboroch, dokonca aj nositelia Nobelových cien. Najčastejšia, ale i najstupídnejšia otázka Pre astrológov, ale aj pre moderátorov v najrozmanitejších médiách je napríklad „najpodstanejší“, ale súčasne aj najhlúpejší údaj presný čas narodenia jedinca. Snorenie po dátume a presnom čase a mieste narodenia jedinca je pritom nezmyselné. Veď živý plod je do momentu narodenia v tele matky prítomný už deväť mesiacov. Ak by teda mal pôsobiť na osud rodiaceho sa človiečika nejaký vplyv z kozmu (hovorí sa tomu aj impetus), či už od planét alebo nedajbože od hviezd, nemôže predsa jeho mystickému (!) pôsobeniu zabrániť brušná stena rodičky. Astrológovia by teda mali za „podstatný“ považovať okamih počatia, nie narodenia. Navyše sa ani jednotlivé astrologické školy nevedia dohodnúť, či sa za čas narodenia má brať prvý nádych, prvý plač či prestrihnutie pupočnej šnúry novorodenca. A pritom je to také jednoduché! V otázke počiatku života je predsa najkompetentnejšia biológia, ktorá má v tom, odkedy je človek človekom, jasno. Prof. Renáta Huchová, odborníčka na prenatálnu medicínu z univerzity v Zürichu, povedala pri preberaní čestného doktorátu na Univerzite Komenského v Bratislave, že náš život sa nezačína dňom nášho narodenia, prvým nádychom či prvým plačom. Od momentu splodenia ho určuje prostredie, ktoré sa nás ako prvé ujíma na 40 týždňov. „Lepší“ astrológovia sa rozpor medzi časom počatia a časom narodenia snažia obísť tzv. pravidlom Hermovej váhy. Ale to je padanie z blata do kaluže, ako im to dokáže každý astronóm. Zlomok z ďalších omylov Aký môže byť vplyv planét, alebo dokonca hviezd, na osud človeka, zvieraťa, inštitúcie, štátu či novopostaveného domu? Veď už gravitačný vplyv 70 kilogramového pôrodníka na novorodenca je minimálne šesťnásobne väčší ako vplyv Marsu. Tri ďalšie zo štyroch základných interakcií prírody – elektromagnetická, slabá a silná jadrová – tiež nie sú pre astrológiu vhodné. Posledné dve najmä pre ich dosah (10-17 m, resp. 10-14 m). A negravitačné efekty (je ich vyše 20) a ich pôsobenie na dynamiku kozmických teliesok? Boli témou mojej dizertačnej práce a viem – ani z nich sa astrológii nič nehodí. Otázka v akom znamení sa človek narodil, je jedna z ďalších nezmyselných otázok súčasnosti. Dvanásť úsekov či „znamení“ na zvieratníku (ekliptike, teda zdanlivej dráhe Slnka po oblohe), sa totiž od dôb Hipparcha v 2. storočí pr. n. l., keď sa vytýčili, pod vplyvom gravitačného pôsobenia Mesiaca a veľkých planét posunulo o 29°. A to je dĺžka jedného znamenia. Ľudia narodení napr. v znamení Býka sú vlastne narodení v znamení Barana, teda o jedno znamenie späť. Okrem tohto faktu je vplyv postavenia planét, hviezd, Mesiaca a Slnka pri našom narodení na náš osud a život každého asi taký ako číslo papúč mojej pra-prababičky. Astrológia sa do neriešiteľných problémov často zamotáva sama. Podľa jej definícií napríklad nemožno zostaviť horoskop na polárnom kruhu či za ním. To je diskriminácia všetkých Eskimákov, ktorí sa na horoskopoch nemôžu ani pobaviť... Tam totiž nemožno určiť ani štyri základné body, nutné na zostavenie horoskopu (ktorého výroba je aj tak iba „dymová clona“) a jeho následnému výkladu – divinácii. (Čo je už totálny balast.) Ide o tieto body: medium coeli (stred neba), imum coeli (hlbina neba), ascendent a descendent. Presne na severnom (južnom) polárnom kruhu i za nimi splýva o 18. hod. miestneho hviezdneho času rovina ekliptiky s rovinou horizontu. Skrátka, astrológia patrí na stránky novín a časopisov iba v aprílových a silvestrovských vydaniach, ale aj vtedy do zábavných rubrík. Pre mňa je viera ľudí v horoskopy, UFO a podobné nezmysly,spoľahlivý test ich intelektu, ktorý ma zatiaľ nikdy nesklamal. A špeciálne to platí o vrcholových politikoch, zvlášť prezidentoch mnohých štátov a veľmocí. Podľa ovocia poznáte strom Že astrológia nie je iba nevinná zábavka, ale nebezpečná hra, často s vážnymi dôsledkami, vedia mnohí, ktorým napr. fanatik chirurg odmietol akútnu operáciu dieťaťa s odôvodnením, že konštelácia hviezd nie je pre zákrok ani preňho priaznivá. Alebo snúbenci, ktorým šarlatán vo vymyslenom párovom horoskope „vypočíta“, že to nedopadne dobre, a tak sa radšej rozídu... Mnohí bezdomovci by tiež vedeli rozprávať, ako uverili moderným veštcom a ich finančné investície sa pri „správnej“ konštelácii „svetiel“ na oblohe doslova a do písmena ocitli vo hviezdach a oni na ulici. A tak ďalej a tak podobne. Všetko haraburdie astrológie má iba jediný cieľ: pred laikmi zahaliť všetko do nezrozumiteľných pojmov a vytvoriť dojem, že ide o zložitú, priam vedeckú disciplínu. K tomu haraburdiu patria predovšetkým pojmy ako kvadratúra, konjunkcia (píšu ju často chybne, bez druhého „n“), sextil, kvinkux, trigon, atď. a dokonca aj kvintilis, bikvintilis, sexvikvadrát a pod. Ide pritom o triviálne odhady uhlových vzdialeností objektov na oblohe, tzv. aspekty, a niektoré z nich (asi z recesie) zaviedol sám J. Kepler! Potom sa „premúdro“ hovorí o aplikácii, dispozitoroch, separácii, rádixe, casuse, detrimente, exaltácii, orbise a pod. Primiešajú sa k tomu mundánne domy s dekanmi, hroty individuálnych domov, dračie hlavy a chvosty, citlivé body atď. Tento koktail sa dá donekonečna komplikovať, až je dymová clona úplne neprehľadná. Aj pre astrológov, pretože každá astrologická škola definuje pojmy, s ktorými narába, rôzne. Aby bol koktail hlúpostí pre laikov dokonalý, treba ho ešte riadne osoliť historickými falzifikáciami, až výmyslami. Ide napríklad o povestné skreslenia o Keplerových horoskopoch (ich pravý účel a naplnenie), o Nostradamových záhadných víziách, postojoch generála M. R. Štefánika k astrológii, o údajne spoľahlivých veštbách Pýthie v Delfách (stačilo v jej veštbe vymeniť slová alebo posunúť čiarku, a celý jej obsah dostal opačný zmysel!), falzifikované informácie o známom spore Halley – Newton, atď., atď. Mnohým sa však predsa horoskopy „splnili“... Nie, nikomu sa nesplnilo nič! Tzv. predpovede sú formulované tak rafinovane a hlavne tak všeobecne, že sa musia „naplniť“ prakticky vždy. Špičkoví sociológovia a psychológovia sa k tejto otázke vyjadrili už mnohokrát. Všetko sa deje v rámci obyčajnej štatistickej náhody, teda ľudovo povedané 50 na 50. Všimnúť si treba aspoň tzv. kalifornský test. Ten sa aj dnes považuje za jeden z najsilnejších argumentov proti astrológii, resp. astropsychológii. Profesor Eysenck v ňom, okrem iného, presvedčivo dokazuje, že ak v horoskope zameníme podstatné pojmy, bude s ním človek rovnako spokojný, ako keby sme ho nechali v pôvodnom stave. Tak rafinovane je totiž zostavený jeho výklad – divinácia. Aj preto pri pokuse vo Francúzsku 80 % respondentov vyslovilo spokojnosť so svojím horoskopom, hoci im podsunuli horoskopy 20 zločincov, ktorí skonali pod gilotínou. Manželia Gauquellinovci (pôvodne zanietení astrológovia) urobili podobný test a podvrhli respondentom horoskopy 150 francúzskych vrahov. A opäť až 95 % z nich bolo spokojných. Analytik G. Dean z Austrálie dokázal, že aj keď v individuálnych horoskopoch vymeníme prakticky všetky pojmy či tvrdenia za opačné a vymenil ich až 22, bude s nimi spokojný takmer každý respondent. Podobnými podrobnými analýzami sa zaoberal aj fyzik S. Carlson (revízia 116 horoskopických výpovedí) i astronóm A. R. Cluver s kolegom P. Iannom (3 000 horoskopov – 10-percentná úspešnosť). Pokračovať by sa dalo mnohými novšími analýzami, ale aj tieto fakty dokazujú, že astrológovia nevedia ani hádať a že „spoľahlivejšie“ je veštenie z kávových usadenín, krištáľovej gule či padajúceho lístia. A vôbec, najmúdrejší je vlastne papagáj na trhu, ktorý vám vytiahne z krabice tú zaručene spoľahlivú správu o vašej budúcnosti – akože ináč, samozrejme, tej šťastnej. Toto však nie je moja parketa (psychológia, sociológia a pod.), ale vždy zdôrazňujem, že ľudia veria už bársčomu, dokonca i politikom. Radi a s pôžitkom si pletú astrológiu s astronómiou, psychotroniku s biofyzikou, numerológiu s matematikou, alchýmiu s chémiou, veštenie s prognostikou a poveru či vyslovenú duchárčinu s vierou a so skutočným duchovnom. Ak by chcela byť astrológia vedou... ...musela by splniť aspoň kritériá falzifikácie podľa filozofie Karla Raimunda Poppera (Viedeň 1902 – Londýn 1994). Skrátka, musela by byť falzifikovateľná (vyvrátiteľná) alebo verifikovateľná (dokázateľná). Na to by však bolo potrebne zopakovať postavenie svetiel na oblohe (hviezdy, planéty, Slnko, Mesiac...), ktoré vtedy viedli k istému, vraj pravdivému astrologickému výroku. Astrológovia sa totiž často odvolávajú na akúsi historickú (vlastnú, dúfam, nie) „skúsenosť“. Ale ani tú údajnú skúsenosť nemôžu mať – ani prakticky, ani principiálne. Moderné výpočty na dnešných superpočítačoch totiž ukázali, že podobné nebeské konfigurácie (hoci planét) napr. zo staroveku, sa v priemere môžu zopakovať iba za 10 000 triliónov rokov (1022 rokov), čo je obdobie neporovnateľne dlhšie ako vek nášho Vesmíru (rádovo 1010 rokov) či vek našej Slnečnej sústavy (4,5.109 rokov). Takže neviem, prečo nás klamú aj tou svojou vymyslenou „skúsenosťou“. Pre veriacich pripomínam, že z ideových dôvodov vystupovali proti astrológii aj katolícki teológovia ako napr. sv. Augustín (354 – 430 n. l.), sv. Tomáš Akvinský (1225 – 1274) a definitívne ju ako „vysokoškolskú“ disciplínu pochoval Johannes Kepler (1571 – 1630). Bludné astrologické náuky odsúdili aj mnohé cirkevné dokumenty, čo je už ale iná, veľmi rozsiahla téma. V pozadí všetkých veštení je silná, až chorobná zvedavosť a presvedčenie, že budúcnosť možno poznať. K tomu pripomeniem slová zakladateľa observatória na Skalnatom plese a nestora československej astronómie vôbec, Dr. Antonína Bečvářa: „Ak by som mal poznať čo i len okamih svojej budúcnosti, nechcelo by sa mi žiť.“ A spomeňme si opäť na múdre slová Quinta Ennia, uvedené ako motto tejto úvahy. Triezvo rozmýšľajúci ľudia už vtedy vedeli, za čo stojí astrológia. Ale dnes už nevieme používať ani zdravý sedliacky rozum. A ako hovorí teológ majster Mikuláš Oresme (1330 – 1382): „...je pošetilé, špatné a nebezpečné zaobírat se astrologií, věštěním, magií... zkušený námořník je kompetentnější.“ Vážne vystríham pred astrologickým veštením aj preto, že astrológia, ako povedal významný slovenský astronóm prof. Ľubor Kresák, je nielen nepravdivá, ale aj amorálna. A na potvrdenie toho, že fenomén biedy rozumu a úteku od neho nie je nič nové pod Slnkom, uvediem slová svojho obľúbeného filozofa Arthura Schopenhauera: „...tešil som sa na revolúciu ducha a rozumu a čoho som sa dočkal? Astrológie a horoskopov!“ A toho sme sa, žiaľ, po „nežnej“ dočkali opäť aj my.
26.03.2010 -
|
