I. Pošta z Kanady | KGB - KLUB GERIATRICKÉHO BRATSVA

14 Kanadský zápisník ľudmily Oravcovej

Art Gallery of Ontario.

Zlatý kráľ a veľký faraón, taký ma názov výstava, ktorá je teraz inštalovaná v Toronte, v Art Galerry of Ontario . Ponuka návštevníkom možnosť vidieť rôzne artefakty z hrobu faraóna Tutanchamona.

Výstava je veľmi zaujímavá a môžem povedať , ze pohľad na staré egyptské diela - sochy rôznych veľkosti , šperky a aj sochu samotného faraóna je fascinujúci. Atmosféra v tmavých výstavných miestnostiach je magická. Záujem je veľký a preto návštevníci musia postupovať, hoci by sa žiadalo zotrvať pri niektorých exponátoch trochu dlhšie.

V ďalších priestoroch rozsiahlej galérie sa nachádza stala výstava obrazov znázorňujúcich prvých osadníkov Kanady a Indiánov, diela slávnych francúzkych impresionistov a novodobé diela domácich umelcov.

Medzi zaujímavosti patria staré ručné maľované mapy Kanady , zošitý s poznámkami cestovateľov a maliarov.

Na jednej chodbe ma zaujalo množstvo malých opracovaných pradávnych nástrojov, u nás volaných “ pazúriky “, ktoré sú svojim vzhľadom celkom podobne tým , čo používali naši predkovia . Ako vidieť pradávni ľudia mali rovnaké zmýšľanie .

Ďalší nastroj, na konci ktorého je veľký kameň s ozdobou , podobný kyjaku , už nemá svojho dvojníka v našich múzeách. Originálne sú tiež fajky a ďalšie vystavene predmety z dielne dávnych predkov.

Vnučka Nikolka na výstave pózuje v úbore egyptského faraóna

13 Kanadský zápisník ľudmily Oravcovej

Valentínska omša.

Pod tunajším katolíckym kostolom sv. Marka je veľká jedáleň s kuchyňou a sociálnym zariadením.

Na sviatok sv. Valentína sa po omši konala dobročinná akcia , ktorej výťažok poputoval na charitu. Predávali sa tu domáce koláče, drobné predmety, predávali ich veriaci za symbolické ceny , ale boli tu aj Swarovskeho šperky.Kto chcel , mohol sa ponúknuť kávou a džúsom, všetko zadarmo .Mňa zaujímalo , aké zákusky upiekli miestne farníčky.

Fotoaparát som si nezobrala, tak len spomeniem , že zákusky boli také, aké sa predávajú v obchodoch. Mafiny a rôzne torty , jedna z nich bola z

cukiny. Dcéra kúpila manželovi na Valentína čokoládové srdce a mne dva starožitné rámy na fotky. Jeden stal pol dolára a druhy jeden dolár. Bolo tam prijemne a bolo tam aj veľa kupujúcich.

Farská komunita, tu žije družným životom. Majú zabehané pravidla , tykajúce sa finančných príspevkov a starostlivosti o kostol . Príspevky su evidované . Každý prispievateľ si môže darovanú sumu na konci roka odpísať z dani. Výšku príspevkov za rok potvrdí písomné fara. Zaujímavosťou je , že muži seniori upratujú kostol a aj vyberajú pri omši do zvončeka. Ženy majú na starosti výzdobu kostola.

Najnovšie som si všimla, že v rámci modernizácie pribudla veľká obrazovka, na ktorej sú zobrazované texty refrénov piesni a modlitieb. Obrazovka nahradila klasickú tabuľu s číslami piesní, ktoré sa majú počas omše spievať. V kostole pri dverách s nápisom FIRE EXIT je hasiaci pristroj. V predsieni pri vchode je nádoba s pitnou vodou a v malej umelohmotnej fľaši prípravok na omytie rúk. Každý týždeň vychádzajú Farské noviny, ktoré maju zadnú stranu zaplnenú výlučné reklamami. Trochu nezvyčajné na naše podmienky. Dcéra hovorila, že reklamu tam môžu mať len ti , ktorí podporujú kostol.

12 Kanadský zápisník ľudmily Oravcovej

Hromnice a Viatron Willie festival.

2. Februára sa slávia na Slovensku Hromnice a tu v Kanade sa v ten den každoročné kona v meste Town of South Bruce Peninsula festival Viatrona Willieho.

Viatron Willie je biely svisť, ktorý je veľmi populárny a cez zimu spává v zakrytej klietke .

Každý rok 2. februára , ho za účasti divákov a televíznych kamier odokryjú a prebudia . Podľa toho ako sa začne po prebudení spravat, vybraní odborníci predpovedajú dĺžku trvania zimy.

Takáto slávnosť sa koná v Kanade a ešte v dvoch mestách v USA. Každý svisť ma svoje meno.

Tento rok sa vsetci traja svišti po prebudení zľakli svojho tieňa, co znamená , ze zima bude trvať ešte šest týždňov.

Súčasťou festivalu su rôzne vystúpenia a súťaže napr. hádzanie sekerou do terča a pod.

Zábavu sledujú televízne kamery. Ľudia sa bavia , niektorí su v starých kostýmoch a maskách

ako u nás na fašiangových sprievodoch. Je to prijemné rozptýlenie v zimných dňoch.

V obchodnom dome SEARS.

Nedávno sme sa s dcérou a malou Nikolkou boli poprechádzať po vľlkom obchodnom dome Sears, ktorý je od nás vzdialený cca 1o. Km.

Nikolka sa viezla v autosedačke, ot

očená proti smeru jazdy. V Kanade platí predpis, že deti do 1. roka musia sedieť takto, lebo ich kosti nie su odolné nárazom spredu. Podmienkou na zmenu polohy sedadla po prvom roku dieťaťa je jeho váha - musí vážiť min.10 kg.

Na výlet som si zobrala aj fotoaparát a ofotila som veci, ktoré ma zaujali.

Veľmi sa mi pacilo detské kaderníctvo ,v ktorom boli originálne sedadla pre malých zákazníkov. Zaujal ma aj nezvyčajný názov obchodu s odevmi - Banana republica a pestrá ponuka tovaru na Valentína a Veľkú noc.

V jednom z obchodov s odevmi nas prekvapila pestrá ponuka oblečenia pre malé slečny. Na ramienkach viseli krásne šaty , Výhodou veľkých obchodných domov je to, ze matky s malými deťmi- kojeniami , majú k dispozícii pri WC samostatnú miestnosť s prebaľovacím pultom, mikrovlnnou rúrou, umývadlom a kreslami. Tu môzu pohodlne bábätka nakojiť , nakŕmiť a prebaliť .

Strávili sme pekne popoludnie a Nikolka aj my dve sme si odniesli plno nových zážitkov.

Detské kaderníctvo

11 Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

Výstavba rodinných domov v Souffville - Kanada.

Dookola omieľaná hospodárska kríza sa rozhodne nedotkla tunajšej výstavby rodinných domov. Konštatovali sme to s manželom pri prechádzke s našou malou vnučkou, v štvrti mesta , keď býva dcéra.

Stavební robotnici pracujú aj po sobotách a nové domy, ba celé štvrte mesta tu vyrastajú ako huby po daždi. Práca im ide takpovediac od ruky a tak som sa rozhodla zdokumentovať niekoľkými fotkami priebeh výstavby na kanadský spôsob.

Základy domu teraz v zime chránia proti mrazu pre nás netradičným spôsobom slamou, alebo senom.

Suteren domu vybetónujú a potom ďalšie prace už postupujú rychlym tempom , pretože sa nemuruje, ale domy sa stavajú z miestnych zdrojov - z dreva.

Z drevotrieskových panelov vytvoria obvodové múry aj priečky. Stropy a

krov sú tiež drevené.

Ako krytina sa používa tzv. kanadsky šindel v rôznych farbách..

Drevene obvodové steny (výraz múry v tomto prípade nemôžem

použiť) sa zateplia a obložia tehlovým , alebo kamenným obkladom. Výsledok je prekvapujúci.

Z drevotrieskovej stavby sa tak stane krásny “murovaný” rodinny dom.

Kto má na to cca 400 000 CAD môže sa s rodinou nasťahovať .

Č. 10 Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

Na skok v Toronte.

Zo Souffville do Toronta je asi 50 km. Deň pred Silvestrom sme sa vybrali pozrieť vianočnú výzdobu mesta.

Diaľnica nebola preplnená, lebo veľa ľudí si zobralo medzi sviatkami dovolenku.

Dcérin manžel pracuje v strede mesta, preto rýchlo našiel za novou radnicou miesto na parkovanie.

Pred rasdnicou už bolo pripravene pódium na Silvestrovskú oslavu a privítanie roka 2010.

Práve sa konala generálna skúška, tak sme mali možnosť vidieť niektorých z účinkujúcich. Poslucháčov nebolo veľa, lebo mládež sa viac zaujímala o korčuľovanie na priľahlom klzisku.

Neďaleko, pred starou radnicou sa pri vonkajšej teplote -2˚C práve ukladali na odpočinok, priamo na chodníku pri križovatke, dvaja bezdomovci do spacích vakov. Ešte im nehrozilo zamrznutie, tak ich aj policajti nechali na pokoji. Inak ich zoberú a mesto sa o nich postará.

Kanaďania su vo všeobecností otužilí, videli sme chodiť po meste aj ľudí len v tričkách.

Z výzdoby mesta sa mi páčilo netradičné osvetlenie stromov, ktore mali žiarovky len na kmeňoch a kúskoch konárov. Dobrý nápad.

Navštívili sme aj veľké nákupne centrum, kde obchodníci lákali zákazníkov na povianočné zľavy. Návštevníkov bolo dosť veľa.

Pod stredom Toronta v podzemí sa nachádza mestečko s množstvom obchodíkov.

Miesto pod nákupným centrom Eatons som nazvala Kanazia, pretože tu nielenže predávajú vynikajúce ázijské jedla a aj väčšina návštevníkov bola z Ázie.

Vrátili sme sa spokojne domov, lebo okrem výzdoby mesta sme videli aj jazero Ontario, na hladine ktorého sa odrážali vysvietene mrakodrapy a do tmy blikajúcu vežu CN Tower.

Malá La Scala

V tunajšom kostole na veľkej omši spieva miešaný spevácky zbor. Spievajú veľmi pekne a každá pobožnosť s nimi , je umelecky zážitok.

Hoci su v zbore len dvaja muži, ich hlasy sa medzi ženskými nestratia.

Dirigentka a sólistka ma pri fotení odsledovala a isto netuší, kde jej fotka poputuje.

Č. 9 Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

Sukňa pod vianočný stromček.

Možno to znie čudne, ale také niečo naozaj existuje, a tu v Kanade je sukňa pod stromček populárna a predáva sa v rôznych farbách a prevedeniach. Dlhé roky sme pod vianočný stromček podkladali plastový obrus . Že ho môžem nahradiť niečím iným , ma veru nenapadlo. Minulý rok nás dcéra prekvapila zvláštnym darčekom. Doniesla nám krásnu bordovú , sametovú “ sukňu ”.

Má okrúhly tvar , v strede otvor a zapína sa na suchý zips . Ked sme ju dali pod stromček , všetkým naším hosťom a samozrejme aj nám sa veľmi páčila.

Hneď po Vianociach som zobrala zvyšok krémovej poťahovej latky a začala som sama tvoriť.

Vystrihla som kruh o priemere 124 cm a v strede som nechala cca 15 cm kruhový otvor na stojan . Na spodnú látku som použila podšívku, pôvodne určenú na kabát. Sukňu sa mi pomocou susedy krajčírky podarilo ušiť. Neskôr som ju darovala priateľke.

Pri pohľade na dcérin stromček ma napadlo, že ho odfotím aj so sukňou a pošlem na Slovensko ako inšpiráciu pre šikovné ženy. Je už po sviatkoch a zimný čas je vhodný na ručné práce. Šikovnejší si ich môžu prikrášliť výšivkou , alebo rôznymi aplikáciami , so zimným, alebo vianočným motívom. Sukňa ma priemer 124 cm. Skladá sa z vrchnej - dekoratívnej časti a podšívky. Po obvode môže, mať lem. Farbu si vyberiete podľa farby vianočných ozdob na stromčeku. Iste sa doma nájde zvyšok vhodnej látky.

. 8 Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

Pani Hazel Mc Callion

Všimla som si, že tu v Kanade sú mimoriadne uctievaní seniori a starí moderátori, a komentátori športových zápasov. Zostávajú veľmi populárni na obrazovke do vysokého veku.

Jednou z najpopulárnejších dám v Kanade je primátorka mesta Mississagua - Hazel Mc Callion, ktorú prezývajú „ Huriccane Hazel.“ Zvláštne na tom je to , že pani primátorka sa narodila v roku 1921 a vo svojom úrade pôsobí nepretržite už 31 rokov.

Pri posledných voľbách dostala 92% hlasov. Za primátorku bola zvolene 11 krát. Je stále veľmi energická a nekompromisná.

Mississagua je šieste. najväčšie mesto v Kanade a čo je zaujímavé, od mesta Toronto, ho delí jedna, jediná križovatka.

V jej životopise sme sa dočítali, že ako mladá hrávala profesionálne hokej za ženský klub v Montreale. Aj v Mississague za svojho pôsobenia sa pričinila o vybudovanie hokejového komplexu a podporuje tento šport.

Jej priateľom je , hokejový komentátor Don Cherry ktorý nás vždy prekvapí svojim extravagantným oblečením pri komentovaní NHL v prestávkach zápasov.

Pani Hazel Mc Callion bola v roku 2001 vyhlásená za „ Americkú ženu roka“ a okrem najvyššieho kanadského vyznamenania Oder of Canada, má aj najvyššie nemecké štátne vyznamenanie.

Pozitívny príklad pre nás všetkých.

. 7 Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

Slovensko – poľský štedrý večer v Kanade

Predohra tohoto „medzinárodného“ štedrého večera sa začala náhodným stretnutím štyroch dovolenkárov z Poľska a Slovenska na bulharskej pláži pred dvadsiatimi šiestimi rokmi.

Hlavnými aktérmi príbehu boli deti. Deväťročné slovenské dievča a desaťročný poľský chlapec , ktorí sa pri mori poznali a o štrnásť rokov zosobášili. Ich otcovia teraz sedeli už ako svatovci a starí otcovia so šťastnými rodičmi malej Nikolky pri štedrovečernom stole v Kanade na Vianoce 2009. Keby bol niekto vtedy v Bulharsku na pláži povedal , že sa stretnú ako najbližšia rodina v Kanade, isto by mnohí neveriacky krútili hlavami. Ale stalo sa.

Samozrejme aj priebeh štedrého večera bol svojim spôsobom medzinárodný.

Pri večeri sa jedlo podľa zvykov v oboch krajinách spestrených o kanadské špeciality. Podávala sa hríbová polievka, boršč a ryba so šalátom. K boršču sa podávala plnená cestovina tzv. “uska”. Na stole bolo prestreté ešte pre jedného hosťa naviac. Taký je zvyk aj v Poľsku.

Ako prvý chod večere sa v Poľsku rozdelí jedna obdĺžniková oplátka na toľko časti, koľko je stolujúcich. So svojim kúskom oplátky v ruke si navzájom blahoželajú a každý si odlomí z druhého oplátky kúsok a zje. Pekný zvyk .Na stole nechýbali tradičné slovenské oplátky s medom a cesnakom, rozkrájané jabĺčka a orechy.

Kanadská ryba chutila výborne a večera sa skončila rozbaľovaním darčekov a spomínaním na prvé stretnutie v Bulharku a veselé príbehy z dovoleniek.

Polnočná omša bola o 22. hod. V kostole bola záplava živých vianočných ruží, ale stromček chýbal. Vo farských novinách som sa dočítala, že vianočné ruže darovali farníci, ktorí si takto uctili spomienku na svojich blízkych zosnulých.

Vianočný moriak.

Zamrazený moriak sa má rozmrazovať tri dni v chladničke a potom podľa návodu piecť. Plnka sa kupuje v prášku a len sa zmieša s vodou. Je výborná. Moriak sa pečie štyri až päť hodín, podľa veľkosti, Náš moriak počas pečenia bol podrobovaný starostlivej kontrole , pomocou špeciálnej vidličky, ktorou dcéra odmeriavala teplotu mäsa a pristroj sám vyhodnotil , či je mäkké a správne upečené. Takto sa môže pri pečení kontrolovať každé mäso, nielen moriak. Dobrý vynález.

Vianočné počasie v oblasti Toronta bolo podobne slovenskému – pršalo, ale sneh sa miestami udržal.

Prežili sme príjemný rodinný večer plný dobrej pohody a pre nás aj nových

„medzinárodných“ poznatkov štedrovečerných zvyklostí.

Manželia Oravcovi z Behyniec

Č. 6 Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

BABY Shower.

Potešila, som sa , keď nám volala dcérina priateľka a pozvala nás na babské posedenie. Upiekli sme slane pečivo , ako bolo vopred dohodnuté a malú Nikolku sme zverili do opatery jej ockovi a dedkovi. Priateľka býva tiež v Stouffville, len na opačnom konci. Prízemie domu , bolo celé vyzdobené modrými balónikmi a prevoňané upečenými dobrotami. Rýchlo sme sa zvítali a čakali sme na hlavného hosťa – budúcu mamičku, kvôli ktorej sa tato akcia konala. Ma rodiť koncom januára, preto jej priateľky pripravili pohostenie a odovzdali pre očakávané bábätko darčeky. Takéto stretnutie sa vola BABY Shower.

Na začiatku posedenia sú prítomné len ženy a neskôr prídu muži s deťmi. Budúcu mamičku posadili do stredu

miestnosti a začala sa čisto babská zábava. Ta pozostávala z rôznych súťaži , ktorých téma bola len jedna a to - vedomosti o bábätkách. Súťažila som aj ja , spolu s ďalšou babkou, ktorá tu opatruje dcérine dve deti. Treba povedať, že účastníčky boli Slovenky a jedna sympatická mlada mamička z Česka.

Dozvedela som sa celkom zaujímavé veci, ktoré som nevedela, resp. už na ne zabudla. Napr. čo nemá dieťa vyvinuté po narodení – jabĺčko. Potom koľko ma kostí, za ako dlho pozná hlas otca, kedy sa ustáli farba jeho obci a pod. Víťazné odpovede boli ohodnotene čokoládovým dolárom. S dcérou sme ich nazbierali 15 kusov. Po súťažiach bolo pohostenie a potom prišli deti a ich ockovia. Bolo tam prijemne veselo. Väčšinu prítomných som poznala z predchádzajúceho pobytu v Kanade , tak bolo o čom rozprávať.

Mimoriadna udalosť 17.12.2009

Cez mesto prechádzal olympijsky oheň, smerujúci cez celu Kanadu do Vancovru, dejiska OH 2010.

Bol krásny deň. Málu Nikolku sme nechali doma a s dcérou sme sa vybrali autom. Do stredu mesta nie je ďaleko, len sme sa museli ponáhľať. Na prechádzku nebol čas. Auto sme nechali pri knižnici , lebo parkoviská v strede mesta boli preplnene a a peso prešli na

hlavné námestie. Tu už vyhrávala hudba a policajti s usporiadateľmi zabezpečovali priechod ulicou.

I napriek tomu, dve osobne auta sa tam dostali a cely čas zavadzali. Na čele sprievodu išli veľké reklamne auta, potom sprievodne auta, za nimi trochu prestrašený koník ťahajúchistorický koč , v ktorom sedel pán a pani v kostýmoch.

Darilo sa mi fotiť, ale bežca s olympijským ohňom som pre zacláňajúcich ľudí odfotila len odzadu. Po odchode sprievodu , bol program v mestskom dome, kde bolo malé pohostenie a vystúpenie dedí a športovcov.

My sme sa ponáhľali domov a tak sme sa tam len krátko zastavili . Odfotila som sa so zástavou OH. Keďže deti už začali program, na fotke vidieť , ze organizátorka nie je z môjho fotenia moc nadšená. . Ale fotku mám. Bol to pekný zážitok. Vidieť zblízka olympijsky oheň. To sa mi sotva ešte niekedy podarí.

Č. 5

Kanadský zápisník Ľudmily Oravcovej

Narodeninová party v "úschovni"

V sobotu sme boli pozvaní do Toronta na narodeninovú party malej Eriky,

dcéry zaťovho brata, ktorá mala 1. rok.

Myslela som, že oslava bude niekde v reštaurácii, kde zablahoželáme malej , odovzdáme darčeky , zajeme si , porozprávame sa s rodinou a ideme domov.

Bolo to skoro tak , ako som si to predstavovala ale predsa trocha inak.

Party sa konala v priestoroch akejsi úschovne pre deti. Je to zariadenie kde matky odložia svoje deti keď idú na nákupy a pod. Ale súdiac podľa vybavenia su predovštkým prispôsobené na detské narodeninové oslavy – party.

V dvoch miestnostiach, boli hračky od výmyslu sveta a rôzne preliezačky

Nechýbali ani počítačové hry pre väčšie deti. Vedľa je jedáleň s kuchynským kútom, na prípravu pohostenia , čaju, či kávy.

Jedlo sa tam spravidla objednáva, a torta tiež. My sme boli pohostení pizzou a grilovanými kuracími stehnami, k tomu šaláty a samozrejme veľká narodeninová torta.

Tá bola krásna a dobrá. Malej Erike sme zaspievali : “ Happy birthday … “ a jej mamina šikovne tortu rozkrájala a ponúkla najprv nedočkavým deťom, a potom aj nám dospelým.

Party trvala dve hodiny a po našom odchode nasledovala ďalšia, pre

iného malého oslávenca.

Je to veľmi dobre vymyslené. Doma netreba upratovať po hostine. Spokojní boli dospeli, ale najmä deti, ktoré sa stihli za ten čas vyšantiť aj najesť ,

Malá oslávenkyňa sa potom doma mohla tešiť z množstva nových hračiek , ktoré dostala v ten deň do daru.

Č. 4

Kanadský zápisník

Ľudmily Oravcovej

Doručovanie pošty pre rodinné domy.

Na Slovensku máme každý na dome, na plote, alebo v prízemí domu poštovú schránku označenú menom. U nás poštu roznáša do schránok z pravidla poštová doručovateľka. Na dedine chodia doručovatelia na bicykloch a v mestách autami, ale aj “pešibusom”.

Tu je to inak. Podľa mňa lepšie. Pošta má zriadené v obytnej štvrti schránkové boxy sústredené pre viacerých obyvateľov na vhodnom mieste pri chodníku. Ich súčasťou ja aj skrinka na balíky. Ak dostane niekto balík, Adresát vo svojej schránke nájde kľúč od balíkovej schránky.

Po vybratí balíka uzamkne schránku a kľúč vhodí do označenej schránky pošty. Ak dostane balíky, ktoré sa nezmestia do balíkovej schránky , dostáva oznámenie, ze si ich má osobne prevziať. Tunajší poštoví doručovatelia chodia len autami.

Aj v Kanade sa nájdu cestní piráti.

Po mojich skúsenostiach na cestách po severnej Európe, som si myslela , že v Kanade budú vodiči dodržiavať predpísanú rýchlosť. Mýlila som sa. Tak ako na Slovensku, aj tu sa nájdu frajeri, ktorí si myslia , že si môžu všetko dovoliť.
Na mnohých dopravných značkách je pritom jasne napísané napr. 40 km/ hod.

Pokuty za nedodržanie rýchlosti sú tu vysoké, napr. ak niekto prekročí rýchlosť o 50 km/hod, zoberú mu aj auto. Minulý rok sa to stalo vodičovi smetiarskeho auta, ktorý uháňal rýchlosťou 120 km/hod.

Súčasný hit; muzikál “Menopauza”.

V tunajších novinách sa najnovšie propaguje úspešný muzikál

„ Menopauza - ledva sa vlečiem“. Hrajú ho v Toronte . Vtipným spôsobom približuje divákom príbeh štyroch žien neurčitého veku,

z ktorých každá svojim spôsobom prežíva menopauzu.

Napadlo ma, že naše baby zo Seniorklubu.sk ako aj Báčinky ,

by tiež dokázali napísať dobrý scenár s touto tematikou

č. 3

Kanadský zápisník

Ľudmily Oravcovej

ODKAZ Z KANADY Vnučka Nikolka naša "mediálna hviezdička"

Babka LU | 15.11.2009 22:41:00 |

Ja sa dnes prihlasujem medzi babicky.
Stala som sa nou dnes poobede tunajsieho casu.
O chvilu ideme s dedkom pozriet nasu prvu vnucku

Posielam fotky - dcera pri samoobsluznej pokladnici. Mala Nikolka par hodin po porode a stojan na dezinfekciu ruk v nemocnici,
Pozdravuje stastna Babka LU

Blahoželám v mene všetkých Báčiniek a Báčikov, prispievateľov domény KGB. V. Bradovka, vydavateľ a šéfredaktor.

Naša návšteva v pôrodnici

Dočkali sme sa.

. Dcéra ako rodička dostala z nemocnice písomné inštrukcie, ako ma postupovať pri prvých kontrakciách a v akých intervaloch musia nasledovať po sebe, keď chce kontaktovať nemocnicu.

Keď cíti 5 kontrakcii za 10 minúť ma zavolať a oni jej povedia , či má prísť. U nás by už bola rodička v pôrodnici.

Boli sme pozrieť vnučku.

V nemocnici , na pôrodnici sú návštevné hodiny do 22. hod. Keď nám zať večer po pôrode navrhol , že príde pre nás a budeme môcť vidieť rodičku aj malú Nikolku , veľmi sme sa potešili. Hneď sme boli vychystaní.

V nemocničnej hale pri vstupe je stojan, kde si návštevníci pred a po odchode z nemocnice umyjú – dezinfikujú ruky.

Na obuv sa nedávajú

žiadne návleky.

Náš prvý pohľad patril unavenej , ale šťastnej dcére a drobnému človiečikovi, co sa mrvil v jej náručí.

Bola to pre nás neopakovateľná krasna chvíľa . Mohla som si po prvýkrát v živote popestovať vnučku.

Pri tom pestovaní som si uvedomila , že v tom zhone som si zabudla vyzliecť vetrovku, tak mi bolo dosť horúco.

Statočné som však vydržala. Veľmi sa tešíme na ich príchod domov. Ľudmila

č. 2

Kanadský zápisník
Ľudmily Oravcovej

Odporúčané cvičenie počas letu.

Pred odletom do Kanady som dostala od syna radu - počas letu urobiť raz za čas desať drepov, ako prevenciu proti cievnym problémom v nohách. Rada to bola výborná, až na to, že som bola príliš horlivá pri jej realizácii. Vedľajší účinok :sa dostavil v podobe svalovej horúčky , ktorá mi po príchode takmer tri dni znepríjemňovala život.

Deň vojnových veteránov.

V stredu , pri návšteve obchodného domu, ma zaujali dvaja seniori , ktorí sa rozprávali sediac na lavičke a na modrých sakách mali pripevnene červene kvety. Bol 11. November, a tu v Kanade sa výročný den podpísania primeria a skončenia 1. svetovej vojny nazýva "Remembrance Day " - Deň vojnových veteránov. Červený papierový kvet si pripínajú ľudia na odev a konajú sa spomiekove slávnosti na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách . Na internete som sa dočítala, že symbolom 11. novembra sa stali kvety vlčích makov z bojiska vo Flandroch , kde počas 1. svetovej vojny zahynuli na oboch stranách frontu tisíce vojakov .

Samoobslužná pokladňa v obchodnom dome

Spoločne s dcérou sme robili nákup vo veľkej predajni potravín,

kde boli v prevádzke len dve pokladne, pred ktorými sa tvorili dĺhe rady.

Dcére sa nechcelo čakať, tak sme išli k samoobslužnej pokladni.

Čiarovými kódmi na zakúpenom tovare sme prešli po čítacom okienku opustenej , ale veľmi "pozornej" pokladne , ktorá bola bez obsluhy .

Výslednú sumu zaplatila dcéra kreditnou kartou .

O chvíľu automat vydal pokladničný blok a mohli sme s tovarom odisť.

Na veľky balík papierových utierok na požiadanie dcéry prilepili nálepku,

že celý nákup je zaplatený . Tým sa poistila , aby nemala problémy

s pracovníkom , ktorý nenápadne kontroloval odchádzajúcich zákazníkov.

Parkovisko pre kolegov z jedneho pracoviska.
Pri diaľnici smerujúcej do Toronta sme videli veľké parkovisko.

Dozvedela som sa, že slúži kolegom v práci, ktorí cestuje každý sám svojim autom do zamestnania v meste ,. Na tomto parkovisku sa stretnú a jeden z nich si môže tam nechať zaparkované svoje auto , presadne do kolegovho auta a spolu s nim sa odvezie do práce. Jeden z nich nemá problém s parkovaním v meste, a obaja ušetria na benzíne, ktorého cena je tu nižšia,ako u nás na Slovensku.

Kanadské divé husi.
Pri väčších , aj menších jazerách ešte stále možno vidiel kŕdle divokých husí.

Dcéra mi hovorila, že na jar museli prerušiť na jednom stavenisku práce ,

lebo tam hniezdila hus, ktorá je zákonom chránená.
Až keď vyviedla svoje húsatka , mohli stavebné práce pokračovať.

Ľudmila Oravcová, Kanada, Ontario, Stoufville ,14.november .2009

č. 1

Kanadský zápisník

Ľudmily Oravcovej

Čakanie na prvú vnučku v Kanade

Je to tak. Prileteli sme sem do Kanady, aby sme pomohli nasej dcére Katke a jej manželovi pri opatere ich prvého

dieťatka. Po týždňovom pobyte si pomaly zvykáme na časový posun 6 hodín. Čakanie nám aj nastavajúcej mamičke spríjemňuje krásne slnečné počasie - Indiánske leto. Robíme dlhé prechádzky po okolí.

„Iný kraj – iný mrav“- starostlivosť o deti v kostole.
V nedeľu sme boli na deviatu v kostole. Omša býva aj o 11 hod. doobeda.

Nám vyhovovala skoršia hodina.
Na deviatu chodia väčšinou rodičia s deťmi. Na začiatku omše si ich kňaz zavolá k sebe a pomodli sa s nimi. Potom sa spolu s dozorom odoberú do vedľajšej miestnosti, kde si kreslia. Miestnosť je presklená, takže rodičia vidia deti a naopak. Deti tam chodia radi, lebo vždy dostanú omaľovánky, a nevyrušujú pri omši..
Už pred troma rokmi som pri opise tohto kostola spomínala, že na rozdiel od našich slovenských kostolov, je v ňom na celej podlahe koberec, teplo, a hore pod stropom je v prevádzke ventilátor. Kvety v kostole sú živé aj umelé.
Kňaz pred kázňou povedal veriacim ktorí stáli, aby si sadli, lebo bude mat dlhu kázeň.

No po dvanástich minútach kázeň skončil pozrel sa na hodinky a s úsmevom podotkol , že to nebolo až také dlhé.

Protichrípkové opatrenia zosúladené s kostolným poriadkom.
Kňaz upozornil prítomných , že z hygienických dôvodov / prasacia chrípka / sa nepodávajú ruky, pri slovách :

" Pokoj a bratská láska nech je medzi nami"
ale veriaci sa majú len otočiť k sebe ,usmiať sa a povedať „pokoj medzi nami“
Deti s omaľovánkami sa vrátili počas omše a išli opäť pred oltár. Tam sa s kňazom nahlas modlili.
O hladký priebeh prijímania sa starajú viacerí páni v seniorskom veku. Oplátka sa dáva do ľavej ruky a pravou, zloženou pod ňou. sa dáva do úst. Na prijímanie Idú všetci prítomní. Deti sedia s rodičmi, ale nie v prvých laviciach ako u nás na Slovensku. Po omši kňaz stoji pri hlavnom vchode a zdraví sa s veriacimi. Každý vychoďdz kostola je označený svetelným nápisom EXIT.
Po ceste z kostola sme videli, veľa nových domov a celých štvrti v okolí mesta Stoufville , kde býva naša dcéra

. Neďaleko ich domu pribudli rôzne ihriska a park.

Záplava reklamných prospektov známa aj u nás.
Po príchode z omše , nás na zemi pred vchodom do domu čakali reklamne prospekty obchodných reťazcov. Farebné katalógy ponúkajú zľavy a rôzne predvianočné akcie. Zaujalo ma, že takmer každý z nich obsahoval pomôcky pre seniorov. Ponúkali rôzne sedadla do vane, stolíky na jedlo pri posteli, matrace a aj novu palicu, ktorá ma na konci 4 krátke nohy , ukončené guľami veľkosti pingpongových loptičiek. Vyše tritisíc dolárov stoji mohutný mobilný vozík, s nákupným košíkom v prednej časti. V jednom košíku sme videli usadeného spokojného psíka. Taktiež je bohatá ponuka farmaceutických prípravkov, na odstránenie zdravotných problémov ľudí v neurčitom veku, a pri nich su vyobrazene usmiate tváre tých, ktorým tieto výrobky pomohli nájsť opätovnú chuť do života. (Ako u nás!)
Všade sa pripravuje vianočná výzdoba , hoci je tu teplé slnečné počasie a mládež chodí v tričkách. No keď zafúka studený severák , každému je jasné, ze pani zima si len na chvíľu odskočila , na krátku dovolenku.

Pri nedalekom malom jazere tu v Kanade je tabula so zakazom kupania ludi, psov , lovenia ryb atd.,

ale pre istotu su tam na dvoch miestach umiestnene zachranne kolesa.

Ľudmila Oravcová, Stoufville, Ontario, Kanada, 12 november 2009.

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...