S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...

  Cesta kamionom do Norska.

  Pozvanie na výlet do Nórska za tzv. vatikánsku menu sa  neodmieta.Tak som zareagovala aj ja minulú jeseň, keď ma oslovila priateľka môjho syna Zuzka , s otázkou , či by som jej nešla  robiť spolujazdkyňu na ceste do Nórska a späť. Za 10 minút som mala pobalené veci a bola som pripravená na ďalekú cestu. Našim dopravným prostriedkom bolo nákladné auto, v ktorom sa dá aj  prespať.

   Úlohou mladej vodičky bolo bezpečne dopravť drahú elektroniku do mesta Drammen v Nórsku.

  Naša cesta z Piešťan viedla cez Púchov, Vsetín, do Poľska. O Poľsku je známe, že tamojšie cesty sú horšej kvality ako tie naše. Je to pravda , ale už je vidieť, že vstupom do  Únie sa začalo aj tam vo veľkom s budovaním nových ciest a diaľníc. Prechádzali sme mestami pri hraniciach s Nemeckom. Cestou sme prešli ponad rieky Odru aj Nisu a videli množstvo  krásnych gotických kostolov a historických pamiatok.  Z kabíny nákladného auta je toho oveľa viac vidieť, ako z  osobného auta.

    Po náročnej 12 hodinovej jazde , prerušovanej  prestávkami sme prišli do prístavu Swinovjscie , ktorý sa nachádza nedaľeko známejšieho prístavu Štetin. Kto sa zaujíma o vojenskú históriu vie , že tento prístav je nedaľeko ostrova Usedom, kde Nemci počas II. sv vojny začali vyrábali a skúšať svoje rakety V-1 a V-2.

   Mali sme šťastie , lebo v prístave kotvil a aj nás zobral najbližšie idúci trajekt do Švedska - poľská ľoď Galileus. Zuzka nacúvala do podpalubia trajektu presne podľa navigávácie členov posádky  a mohli sme sa ísť ubytovať.

    Na recepcii sme dostali kľúče od kajuty so sprchou a WC. Vodiči kamiónov pri príchode na loď sa môžu výdatne najesť a potom spokojne 7- 8 hodin oddychovať. Pravdaže len  v prípade , že je more pokojné. Naša ľod plávala dlho vedľa  pobrežia Nemecka a plavba  bola pokojná. Preplávali sme cca 300 km. Ráno nás čakali výborné raňajky. V jedálni sme boli jediné ženy a tak mladá vodička vzbudila pozornosť medzi jej mužskými kolegami  Vylodili sme sa  v meste Trelleborg. Žiadna veľká kontrola na colnici a pokračovali sme do našej cieľovej stanice po kvalitných švédskych cestách.

  Treba podotknúť , že táto cesta bola narýchlo pripravovaná a  nemali sme so sebou žiadnu mapu. Zuzka  však cestu do Nórska už pozná  a tak nebol v tomto smere žiadny  problém. Miesto navigácie som sa sústredila na sledovanie krajiny a udržiavanie vodičky v bdelom stave.

  Diaľnicou sme prešli  mestá Malmo a Göteborg.

  V blízkosti  Helsingoru bolo jasne vidiet dánske pobrežie.

Za mestom Uddevalla vedie cesta do Nórska cez dva veľké mosty. Jeden z nich je biely reťazový a cez tento most  som pred rokm prechádzala autom so svojim synom, na spiatočnej ceste  z Falunu. Bolo to v júni a  celé Švédsko bolo pekne zakvitnuté a pre našinca niečo nezvyčajné , dlho do noci bolo svetlo.

   Druhý most je vysoký, oblúkový a spoplatnený. Je postavený nad  veľkou roklinou. Pár kilometrov za nim bola jednoduchá tabuľka s nápisom NORGE. Bola to 17 krajina, ktorú som za svojho krátkeho života / v porovnaní s  večnosťou / navštívila.

  Jesenná krajina vo Švédsku a aj v Nórsku bola prekrásna. Počasie bolo dobré a všade sa na lúkach a úbočiach nevysokých hôr pásli  kravy a koníky.Niektoré pasúce sa kone už mali na sebe prehodené deky. V jednej malej farme pri ceste usilovne pracovali / ryli / malé ružove a hnedé prasiatka . Očividne ich táto činnost veľmi bavila.

   V okolitej príprode pobehovať líšky ,volavky, krkavce , pasúce sa  srny a vo Švédsku v meste aj čierne a sivé zajace. Losov, na  pritomnost ktorých upozorňovali dopravné značky pri ceste ,  nebolo vidieť.

   Privlastnila so si pár kameňov z  krásnej ružovo-šedej žuly .

Jeden guláč , ktorý má v strede srdiečko som sprivatizovala priamo zpred colnice na Nórsko - Švédskych hraniciach. Nikto nič nenamietal. Na colnici sa tovar preclieva,  ale nikto pasy nekontroluje.

   Platia sa poplatky za mosty a tunely. Najdhší  tunel na našej trase bol dlhý 7,3 km a viedol pod jedným z množstva fjordov. .Zaujímavé bolo , že pri prechádzaní týmto tunelom volal nám na mobil syn a bez problemov sme sa s ním dohovorili.

   Domy a záhrady vo Švédsku a v Nórsku sú jednoduché a pekné Nie také vyčačkané, aké sa začali stavať u nás,  po nežnej revolúcii. Okná domov nemajú  husté záclony , sú odokryté susedom.  Večer majú v oknách  zažaté lampy / neboli  červené / a vedľa nich sú položené žive kvety v kvetinačoch. Väčšina domov je namaľovaná na tmavočerveno   a okná majú biele rámy. Vyzerá to veľmi pekne .Pred domami sú jednoduché okrasné záhradky. Všade je poriadok a podobne ako v Kanade za domami nie sú vidieť žiadne zostavy chlievov.

  Cesty a mosty  sa v smere na Nórsko usilovne budujú , dlho do noci. Všetci robotníci majú rovnaké montérky,prilby a hrubé pracovné topánky, nie tenisky ako vídať u nás. Taktiež je samozrejmosťou reflexna vesta. Prebúravajú sa cez tamojšie  žulové hory veľmi húževnato.

  Popri cestách som si všimla križe nestaštníkov , ktori zahynuli pri dopravných nehodách.Vo Švédsku bolo tiež niekoľko krížov , ale všetky boli jednoduché drevenné , zafarbené na červeno.

  Nórska krajina , cez ktorú sme prechádzali ,to sú nevysoké skalnaté hory s farmami a malými osadami na ich zelených úbočiach.

  Výhodou pre tamojších obyvateľov, podobne ako aj Švédov je to , že ich cesty,  u nás volané I. triedy resp. rýchlostné komunikácie , obchádzajú  dediny a malé mestá. Majú  pokoj od nákladnej dopravy a žiaden veľký hluk a prach ako u nás.  Kedy to bude tak aj  na Slovensku?

  Čím bližšie sme boli  k cieľu , tým viac pribúdalo tunelov a zanedlho na našu radosť  aj malebných  zátok a jazier. Rozpravkova krajina.

  Zrazu sa cesta pre nami začala prudko zvažovat dolu k moru. Objavila sa  hlboká dolina . Pomyslela , tak odtiaľto sa  nikdy nedostaneme späť.

   Mesto Drammen je pomerne rozľahlé a leží vo veľkej kotline, ktorá ma na prvý pohľad vystrašila . V jeho strede  je úzky pás vody - zátoka , alebo jazero.

   Videli sme tam  domy podobné našim panelákom , ale v meste  sú  administratívne budovy , rodinné domy a firmy.

  V jedne takej firme sme  vyložili nepoškodený  tovar a  spolu s Jurom , vodičom  druhého auta , ktorého sme sa stretli na Švédsko - Nórskych hraniciach ,  sme sa vybrali naspäť, popasovať sa  s tým velikánskym kopocom nad mestom.

   Svetlo v Nórsku trvalo asi o hodinu dlhšie ako u nás na Slovensku. Z poslednýh sil obidvaja vodiči šťastne doviedli svoje autá do Švédska a  pred  Goteborgom bol 4 hodinový odpočinok. Viac nie , lebo mesto chceli prejsť ešte  pred rannou dopravnou zápchou. Vidieť , že  to tam poznajú.

  Spať v aute nie je až taký problem,  ako by sa na prvý pohľad zdalo .Sú tam dve lôžka , kúrenie a hygiena sa vykonáva na čerpacej stanici, pri ktorej kamionisti zvyčajne oddychuju.

   Po dohodnutom odpočinku pokračovala cesta Švédskom so zástavkami v prirode. Bola som  unavená , ale pohľad na krásnu krajinu všetku moju únavu hneď zahnal. Vo Švédsku aj na lesnom odpočívadle majú matky s deťmi , či ľudia na invalidnom vozíku  k dispozícii splachovacie WC s teplou vodou.  Všade čisto, žiadny odpad a odhodené igelity.

   V pristave Trellebork nás čakal známy Galileus - kajuta so sprchou a dobré jedlo. Zuzka a Juro sa ponáhľali potvrdiť lodné lístky. Oni dvaja sa postavili do rady a ja som zatiaľ z dlhej chvíle inkognito ostrihala v čakárni na stole položený,  z môjho pohľadu zanedbaný fikus benjamin. Z nevzhľadného kríčka som im bleskovo manikúrovými nožničkami urobila pekný  stromček.

   Lístky sme mali potvrdené  a do odchodu lode nám ostali dve hodiny. Vybrali sme sa preto spokojne  na prehliadku prístavneho mesta,  na pobreží ktorého sú vysadené palmy. V malom obchode sme si kúpili pár suvenírov - postavičku trola, petrolejovú lampu do altánku a Zuzka si kúpila peňaženku s obrázkom soba.

  V mestkom parku sa voľne prechádzali pávy a kvitli stromkové fuksie.Na toto ročné obdobie a polohu mesta sa nám to zdalo neskutočné, tak ako palmy v prístave. Navštívili sme aj predajňu potravín, ale ceny nás rýchlo odradili od akýchkoľvek nákupov. Všimla som si , že starší ľudia používali špeciálne nákupné vozíky , ktoré im umožnili  pri chôdzi pomedzi regále obchodu, pohodlnne sa o ne opierať. Podobné našim, ale oveľa šikovnejšie.

   Spomenula som si na čínsku reštauráciu v Kanade, kde boli na tabuli uvedené ceny jedál pre deti, dospelých  do 65 rokov a krajších. Nenapísali  starších, ale krajších. Dobrý obchodný ťah však ?

   Spokojní s prechádzkou a plní dojmov sme sa vrátili do prístavu a pobrali  sa nalodit.

   Spiatočná osemhodinová  cesta trajektom bola  dobrá , len občas sa loď podozrivo zakolísala. .Voda Baltického mora bola tmavosivá.     . Z  prístavu Swinoujscie sa ide asi 100 km  stále dolu kopcom. Poliaci  s podporou EÚ, ako som už spomínala ,  budujú cesty  nebývalým tempom.

  Podľa môjho pozorovania najohľaduplnejši šoféri kamiónov sú Turci.  Najnadutejší sú Slováci z DK, ktorí majú nádherné modré autá a chodia v partii.

  Mladá vodička veľkeho auta všade vzbudzovala pozornosť a na colniciach aj väčšiu ochotu a príjemné správanie. Český coľnik ostal s otvorenými ústami/ obrazne povedané /  , keď pri ceste tam,  na otázku či ideme do Poľska , sa dozvedel , že nie , že my dve cestujeme až  do Nórska.

   Spiatočná cesta domov bola dlhá a únavná. Išli  sme s prestávkami celú noc.

   Z  bezpečnostných dôvodov som nespala a cez vysielačku som aj mladému vodičovi druhého auta Jurkovi , rozprávala staré aj nové vtipy.

   Unavených vodičov na záver výletu  zastihlo nečakané silné sneženie na Česko – Poľských hraniciach. Cesta cez zasnežené hory na letných pneumatikách a s nenaloženym veľkým autom,  bola tažká.

  Skúsená vodička Zuzka , s ktorou sme na jar zdolali s takmer prázdnou nádržou DAF- u Pačiansky kopec , pri prechode z Gemera na Spiš, ju však bravúrne zvládla.

  Prišli sme šťastne  domov .

 A koľko nám tá trvala cesta? V stredu pred obedom odchod z Piešťan. V noci plavba do Švédska. Na druhý deň štvrtok podvečer vykládka v Drammene a noc pri Goteborgu. Piatok cesta späť, potulky po Trelleborku a oddych na lodi. Noc z piatku na sobotu cesta domov a na obed sobotu sme boli doma.

Babka LU