Na obrátku vo Švédsku | KGB - KLUB GERIATRICKÉHO BRATSVA

Na obrátku vo Švédsku...

Švédska mozaika

Babka LU opäť na cestách.

Švédsko – pohľad z malého nákladného auta.

Ponuka, ktorá sa neodmieta prišla znovu a tak sme so Zuzkou par dní pred 1. májom zavčasu rána vyštartovali na menšom nákladnom aute do troch švédskym miest odviesť tovar zo Slovenska.
Na rozdiel od cesty do Nórska, som si na cestu so sebou zobrala môj nový digitálny fotoaparát a tak som fotila všetko , čo som stihla zaregistrovať z kabíny auta. Mala som v úmysle odfotiť staré kostoly v Poľsku a typické švédske usadlosti a prírodu.
   Fotiť a pritom sledovať čo sa deje pred a okolo idúceho auta , je pre neskúseného fotografa ako som ja dosť náročné.
   Fotila som kostoly v Kostomlotoch, Cseraroviciach, Srode Slaskej, v Novom Miasteczku a v malebnom meste Nova Sól.
   Popri ceste do prístavu je aj krásny neskorobarokový kláštor z 18. storočia v Goscikowe. Osem kilometrov od obce Kalawa je odbočka do dediny Borysyn, kde Nemecko v roku 1933 začalo budovať prvú obrannú líniu zvanú Nieslysz – Obra. Vybudovali desiatky km vojenských bunkrov, ktoré obdivoval aj sám Hitler. O tom že Nemcom nakoniec bolo málo platné , už teraz vieme.
Najviac sme sa zdržali v meste Pyrzyce , kde jediná cesta von z mesta vedie cez bránu v starých mestských hradbách.
26 km pred prístavom som odfotila dvojvežový hrad a kostol mesta Wolin. Z cesty už bol vidieť neďaleký Štetínsky záliv.
Pre nás už známom prístave Swinoujscie sme mali zajednané lístky na nový 189 m dlhý trajekt Wolin. Kedže bol pondelok a kamiónov nebolo veľa, zakrátko po príchode sme sa nalodili a ubytovali. Ponuku hlavných jedál v lodnej jedálni som si s dovolením obsluhujúceho personálu odfotila. Jedáleň trajektu som tiež odfotila a aj zakotvené lode, ktorými som už do Švédska plávala Galileus a Gryf.
Plavba po Baltickom mori bola pokojná a tak sme mohli so Zuzkou nerušene sedem hodín oddychovať. Ja preto, že som seniorka a Zuzka zase preto , lebo šoférovala s malými prestávkami 12 hodín.
Pred vylodením sme sa opäť v peknej jedálni dobre najedli a namierili si z prístavu Trellebork do stredného Švédska. V Trelleborgu palmy ešte neboli vysadené , hoci už aj tam boli denné teploty ako u nás, ale vegetácia je asi o mesiac pozadu. Vidieť to na fotkách.
   V tomto prístavnom meste majú zaujímavé semafory pred odbočkou do prístavu. Ak cestujete v noci a svieti na nich červená , stačí za jazdy prebliknúť svetlami auta a naskočí hneď zelená. Neskúsený šofér obyčajne čaká a čaká , ale Zuzka to už pozná a tak sme sa nezdržiavali a ponáhľali sa ďalej.
   Prvú vykládku sme mali v meste Jonkoping, ktoré leží na južnom výbežku dlhého úzkeho jazera Vatter. Toto mesto pre množstvo kostolov nazývajú aj miestnym Jeruzalemom. Do stredu mesta sme sa však nedostali. Zaparkovali sme vedľa Kráľovskej pošty a zatiaľ čo Zuzka odpočívala v lôžku nado mnou , ja som sledovala ako zamestnanci pošty odchádzajú z nočnej zmeny a prichádzajú ďalší na rannú zmenu.
Pred 7 hodinou rannou prichádzali aj do „ našej firmy “ zamestnanci. Na parkovisku prišiel autom do roboty jeden mládenec a hneď po zaparkovaní auta na sedadle zaspal. Ťažká noc bola, pomyslela som si. Zobudil ho až klaksón kolegu .
   Bleskovo nás vyložili a mohli sme pokračovať do miesta druhej vykládky v mesta Motala, ktoré leží na severe toho istého jazera. Firma sídlila pri neveľkej zátoke a tak som odfotila prístav malých lodí. Mesto ma ničím mimoriadnym nezaujalo. Videli sme však známy Gotajský kanál, ktorý spája veľké jazerá Vanerv a Vetter s Baltickým morom. Ten nás potom na spiatočnej ceste sprevádzal až do Goteborgu, kde sa jeho vody vlievajú do mora.. Taktiež ma zaujali a aj som odfotila vysoké drevené stĺpy VN.
   Z mesta Motala sme pokračovali dosť ďaleko na sever, do mesta Malung. Cesta viedla cez lesy a popri jazerách, ktoré sú tam skoro všade. Čím viac sme išli na sever, tým viac ubúdalo domov a usadlostí. Krajina sa začala meniť a videli sme nevysoké , ale zasnežené hory. Pri meste Malung mal najvyšší vrch výšku 532 m n.m a bolo vidieť, že ešte nedávno sa tu lyžovalo. Aj početné jazerá boli z časti zamrznuté. Cez deň však boli aj tu teploty ako na juhu Švédska : + 18 °C.
   Čo ma prekvapilo bol absolútny nedostatok čerpacích staníc popri cestách. Čerpacie stanice boli len v mestách a tie boli niekedy vzdialené od seba desiatky kilometrov. Tie sú aj u nás takisto vzdialené , lenže tam neboli žiadne dediny, len cesta a les.
Les , skaly a jazerá. A veľká dravá rieka .
   My sme mali kartu na čerpaciu stanicu Shell a to bol trochu problém, lebo tam boli úplne neznáme druhy čerpacích staníc. No i tak sa nám podarilo natankovať v jedno meste na samoobslužnej stanici Shell a potom šťastne nájsť posledné miesto vykládky , schované v lesíku za mestom. Pri jeho hľadaní nám pomáhali jeho ochotní obyvatelia a dostali sme aj mapu mesta.
Na spiatočnej ceste sme prechádzali okolo veľkých továrni na spracovanie dreva a môžem povedať , že ľudom bývajúcim v ich okolí vôbec nezávidím. Šíril sa z nich smrad a teda poriadny. Ako kedysi v Bratislave pri Dimitrovke.
Rozveselil nás pohľad na veľké auto čudesného tvaru , ktoré, ako sa ukázalo, umývalo bielu stredovú čiaru dvojprúdovej cesty.
Naspäť sme sa vracali popri druhom obrovskom jazere Vanerv. Na jeho brehoch boli vybudované rekreačné objekty, a v jednej zátoke aj veľké moderné závody. Na jednom južnom svahu som videla komplex pekných budov a nápisom: - Sanatórium Selma Lagerslef. Známa spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny bývala pár rokov v meste Sunny , cez ktoré sme prechádzali.
Bolo krásne počasie a pri Goteborgu bolo o 21.45 hod. stále +18 °C a pomaly sa začalo stmievať. Mesto nemá vonkajší obchvat, a tak tam bývajú riadne zápchy. Večer však už bolo málo áut a tak sme sa celkom šikovne prepracovali cez mesto na diaľnicu. Pri Malmo sme videli obrovský pilier mosta vedúceho do neďalekej Kodane.
Diaľnica v noci nebola preplnená a tak sme pomerne rýchlo docestovali do Telleborgu. Zuzka zablikala na semafóry a o chvíľu sme boli v prístave, kde nás čakal kolega s lístkami na náš známi trajekt Wolin. Naloďovanie trvalo asi hodinu, lebo sa vracalo veľa kamiónov a aj osobných áut. Do Wolinu sa zmestí aj vlak. V jedálni nás čakala známa obsluha s dobrým jedlom a teplá sprcha v kajute. Aj teraz bola plavba pokojná. Myslela som , že stojíme ešte v prístave a my sme sa už blížili k prístavu v Poľsku. Vybrala som sa do jedálne , naliala si z automatu kávu , usadila sa do kresla a sledovala som plavbu lode pri brehoch Nemecka . To bol veľmi pekný zážitok.
Ešte nás na lodi nakŕmili a nastalo vyloďovanie. Na spiatočnej ceste sme v Poľsku popredbiehali kamióny z lode a odfotila som bocianie hniezdo na rovnej kostolnej veži, ktoré som pri ceste do Švédska nestihla odfotiť.
Všade na budovách boli vyvesené štátne zástavy a na cestách policajné hliadky. Na druhý deň bol štátny sviatok 1. máj. Na cestách bolo veľa áut a tak sme tak rýchlo nenapredovali , ako sme chceli.
Bolo to dosť únavné . Uľavilo sa nám až po prekročení hranice na Slovensko .
Po celý čas nášho putovania som nevidela ani jedného colníka. A vo Švédsku opäť ani jedného soba. Neviem kade sa motajú a prečo sa aspoň jeden vždy nepasie pri dopravnej značke s ich podobizňou.
Babka LU.
   méj 2008

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...