Návrat z dovolenky na dobierku | KGB - KLUB GERIATRICKÉHO BRATSVA

Z dovolenky na dobierku...

Marta Perečiová

Návrat z dovolenky na dobierku.

V roku 1970 sme boli ako mladí manželia s trojročným dieťaťom na dovolenke na Zemplínskej Šírave Strávili sme tam spokojný a príjemný týždeň, no prišiel deň odchodu a deň vyúčtovania za chatku v ktorej sme bývali. Bez starosti, sme išli do kancelárie zaplatiť za pobyt, vtedy sa nemuselo platiť vopred, ale aké bolo naše prekvapenie keď sme zistili, že náš účet bol o 100.- Kčs vyšší ako obsah našej peňaženky Nepovažovali sme to za problém, lebo som mala pri sebe "Cestovnú vkladnú knižku", na ktorej sme mali uložené peniaze. Túto knižku som používala ešte v študentských časoch, aby som moje študentské finančné prostriedky nevystavila riziku straty, alebo krádeže (tak ma poučil otec). V tých časoch sme ešte ani nechyrovali čo je to bankomat, kreditná karta alebo komerčná banka a pod. Cestovná vkladná knižka vtedy vlastne nahrádzala bankomatovú kartu, mohli sa na ňu ukladať alebo z nej vyberať peniaze na každej pošte aj v malej dedinke.

Keďže sme boli takto "moderne vybavení", skočili sme do Vinného na poštu, kde sa mal náš problém ihneď vyriešiť. No netešili sme sa dlho. Slečna za priehradkou na pošte nás s úsmevom informovala, že peniaze na knižke síce máme, ale nám ich nemôže vydať, nakoľko posledný vklad bol zapísaný na poslednej strane na poslednom riadku a ona nemá kde vykonať ďalší zápis. Paradox bol v tom, že dovolenkovú finančnú rezervu som vložila na knižku tesne pred odchodom na dovolenku a zapísali ho do toho osudného posledného riadku na poslednej strane v knižke, čo som si ja samozrejme nevšimla a nevšimla si to ani pani, ktorá to tam na pošte zapísala - ináč by nás bola určite upozornila, že potrebujeme novú Cestovnú vkladnú knižku. Novú knižku mohla však vydať len pobočka, ktorá knižku vydala, a tá bola v Bratislave. Vôbec nás nenapadlo, aby sme začali listovať v pamäti, či nemáme v Michalovciach nejakých známych, ktorí by nám požičali (a mali sme) .

A tak sme sa vybrali do Michaloviec do Sporiteľne (naša knižka bola vydaná v Sporiteľni v Bratislave) s nádejou, že tam nám vydajú novú Cestovnú vkladnú knižku. No jednoduché to nebolo. S takým niečím sa tam ešte nestretli, tak sa nám venoval pán riaditeľ osobne. Musím priznať, že bol veľmi ochotný a ústretový a všemožne rozmýšľal ako nám pomôcť. Nakoniec prišiel k záveru, že nám vybaví pôžičku, čo nebolo jednoduché. Vzal si to na svoju zodpovednosť a pôžička bola na svete. Normálnym postupom nám vybavili v sporiteľni pôžičku na sumu 100.-Kčs. - Na celej príhode najúsmevnejšie bolo, že sa nás pri vystavovaní dokladu opýtali ako ju budeme splácať, či naraz alebo na splátky. Nepoužiteľná Cestovná vkladná knižka bola vlastne zárukou na priznanie pôžičky.
Po návrate do Bratislavy prvá cesta viedla do Sporiteľne, kde mi vystavili novú Cestovnú vkladnú knižku, z ktorej som vybrala všetky peniaze, knižku zrušila a splatila dlh.

***

Šikmo naliata káva

Sedeli sme s priateľmi na návšteve. Bolo nás sedem.

Po večeri domáca pani ponúkla kávu. Po starej mame mala veľmi pekný kávový servis, ktorý používala len pri zvláštnych príležitostiach. A my sme taká návšteva boli. Tanierik mal priehlbinku do ktorej šálka zapadla tak, že sa nemohla pošmyknúť. Keď už bola káva na stole zrazu sa ozvalo: "Jéj šikmo naliata káva". Dodnes nevieme ako sa to stalo, ale jedna šálka nezapadla do svojej priehlbinky na tanieriku, šálka však nespadla, ale bola naklonená. Priateľka, ktorá si to prvá všimla a takto to ohlásila ostatným si vyslúžila veľký smiech, ale veru neprávom. Tým, že šálka nestála rovno naozaj to tak vyzeralo.
Šikmo naliata káva mala pre nás odvtedy zvláštny význam.

Malacky Január 2009

S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...