S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...
|
Tréning seniorskej pamäti...
VÁŽNE I ZÁBAVNÉ TRÉNINGY PAMÄTI A VITALITY „Motto“
„Pán doktor, niečo nie je so mnou v poriadku. Stále behám za mladými dievčatami.“
Všetkým sa nám stáva, že zabúdame. A to nielen na rôzne banálne veci, ale aj na tie dôležitejšie, často si nevieme spomenúť, kde sme čo položili, či aké je nutne potrebné číslo telefónu, účtu, adresy, alebo kto je vlastne ten povedomý človek, ktorého sme práve stretli... A vieme aj to, že vekom sa schopnosť zamätania ešte zhoršuje a udržiavať mozog v dobrej kondícii je dôležité najmä počas staroby. Aj pripomienky v mobile, kalkulačky, papieriky a uzlíky na vreckovke majú svoje miesto, lenže zmenšujú duševné úsilie. Zanedbávanie svojej pamäti podstatne zníži schopnosť pamätať si. Preto, keď som si prečítala oznam Tekovskej knižnice v Leviciach, že pripravuje „Tréningy pamäti a vitality“, tak som spozornelaa povedala som si, že hoci návštevu „starého pána Alzheimera“ ešte neočakávam, napriek tomu, mi nezaškodí potrápiť si svoje pamäťové bunky. Čítala som ďalej: Program je zameraný na aktivizáciu a cvičenie pamäťových schopností seniorov ako preventívny program na posilňovanie pamäti a vitality. Prebieha skupinovou formou a tvorí ho cyklus 10 cvičení po 90 minút. Cieľom stretnutí je využiť techniky tréningu pamäti pre lepšiu pamäť a koncentráciu v každodennom živote, stimulovať rôzne oblasti mozgu, posilniť jednotlivé druhy pamäti, kombináciou koncentračno-pohybového cvičenia zlepšiť mentálne schopnosti. A čo získajú účastníci? Overia si funkčnosť svojej pamäti, zvládnu techniky a stratégie pre lepšie zapamätávanie, zvýši sa ich schopnosť zvládať problémy každodenného života, získajú presvedčenie, že úbytok pamäťových schopností je možné obmedziť, ak je pamäť primerane využívaná, naučia sa starať sa o vlastnú pamäť tak, ako o svoje zdravie. Bolo rozhodnuté. Tak sa nás stretlo osem „starších dospelých“. Samé ženy! (Muži si asi myslia, že si stále budú pamätať kvôli čomu sa obracajú za peknými ženami, chichi). A ani na chvíľu sme neoľutovali. Naše stretnutia sa konali raz do týždňa a boli poučné a veľmi zaujímavé. Vždy sme začínali koncentračno-pohybovým cvičením (joga prstov, masáž tenisovou loptičkou a jej triafaním do cieľa s okamžitou asociačnou slovnou reakciou a podobné nenáročné cviky). Lektorka, pani Eva Bajanová, mala všetky „sedenia“ výborne pripravené, nalievala nám do hláv aj trochu teórie, ale hlavne sme sa zaoberali rôznymi technikami zapamätávania, mnemotechnickými pomôckami, postupmi koncentrácie, skúškami krátkodobej i dlhodobej pamäti (napríklad aj púšťaním hudobných ukážok z filmov a seriálov z našej mladosti), riešili sme rôzne zaujímavé písomné aj obrázkové testy. Dokonca sme dostávali aj domáce úlohy, aby naša pamäť počas týždňa nezaháľala, lebo je známe, že kvapka vyhĺbi kameň nie silou, ale častým opakovaním. Všetko čo sme robili, bolo návodom ako pokračovať v „samotréningoch“ i po skončení tohoto kurzu. Preto sme aj riešili pre naše potreby naoko neúčelné úlohy, napr. ako si zapamätať nám nič nehovoriace číslo 562197238 – spôsob ako si ho zapamäť sme si mohli vybrať (výsledok znel napríklad takto: Študovala som 5 rokov, končila som v roku 62, po desiatich rokoch bol rok 1972, nevesta má 38 rokov; alebo básnička – prvé písmeno slova nahradiť číslom – Paťko šepká, dvorí jemne deve, srdce dúfa, trochu osamelé). Ako si zapamätať sled slov, ktorý nám vyšiel po doplnení prísloví, pochabé nápady boli dovolené (Lepší vrabec v hrsti..., Aká matka..., a ďalšie): holub, strecha, Katka, list, chvost, večer, päta, kuchár, rozum, šťastie, zlato, zrno (komusi vyšiel asi takýto príbeh: Holub sedel na streche, Katka sa ho snažila odohnať listom, ktorý mal tvar chvosta. Prišiel večer, už ju aj päta bolela a hladná očakávala, kedy sa konečne objaví nejaký kuchár. Potom jej prišlo na rozum, že šťastie nespočíva v zlate, ale v zrne – tak holuba radšej nakŕmila). A zároveň si so sledom slov ľahko spomenieme, ak nie na viac, tak na 11 prísloví určite. Čítali sme si navzájom svoje výtvory, pobavili sa na výborných i krkolomných spojeniach, ale cieľ bol splnený – všetky čísla či slová sme vedeli vymenovať naspamäť a ešte si ich niektoré aj dodnes podľa svojho príbehu pamätám. Samozrejme nejde o to, aby sme si pamätali takýto vpodstate nezmyselný sled čísiel alebo slov, ale ako návod pre vytvorenie pre nás dôležitého sledu je to výborná pomôcka. Podobne sme sa učili ako chodiť nakupovať a pamätať si zoznam potravín. Každý odpovedal: najlepšie je napísať si zoznam na lístok. To je ale ten pasívny spôsob - my si predsa trénujeme pamäť! (Navyše lístok často ostane v kuchyni na stole!) Takže namiesto napísania na papierik si povieme čo treba kúpiť a potravinu si priradíme k časti tela. Lebo telo si nosíme so sebou všade! Tak si navždy zapamätáme: hlava – (guľatá) – ovocie, zelenina, pomaranče, jablká, kapusta..., vlasy – rezance, cestoviny; oči (šikmé) – ryža; nos – podlhovastá zelenina, teda mrkva, petržlen, paprika; ústa – káva, čaj; jazyk (miesto chuti) – koreniny, soľ; uši („sladké reči“) – cukor; ruka (tou krájame najdôležitejšiu potravinu) – chlieb, pečivo; prsia – mlieko, mliečne výrobky; žalúdok – štavy, džús, minerálka; brucho (nech je spokojné s „mňamkami“) – čokoláda, keksy, sladkosti; pravé stehno – mäso („prasačie“ a iné); ľavé stehno – mäsové výrobky; pravé koleno („namažte si kolená“) – maslo, masť olej; ľavé koleno (zvykne vŕzgať ako mlyn) – múka; atď. A keď ideme nakupovať, v duchu si prebehneme celé telo – a nákup je stopercentne úplný. Ak kupujeme čosi mimoriadne, tak tie dve-tri veci si zapamätáme. No, nepobavilo by vás takéto spoločné vymýšľanie? Ďalšie mnemotechnické pomôcky so začiatočnými písmenami pojmov sú pomerne známe. Polomer Zeme: Šetři se osle - 6378 km; struny na gitare: Emil Hral Golf Dlho A Elegantne. Ale čo poviete na mnemotechnickú pomôcku na rímske čísla? LaCo DoMa? Áno, tak sme sa to učili my. Ale naše deti to už majú modernejšie: LCD Monitor. Priestorovú pamäť sme si trénovali na obrázkoch, napr. takomto. Spočíva v tom, že sa treba minútu pozerať na obrázok, potom ho zakryť a presne taký (teda, čo najpresnejšie) ho prekresliť na čistý papier. Toto si možno aplikovať na akýkoľvek kreslený obrázok, fotografiu či nejaký konkrétny priestor.
(Ak si to chcete vyriešiť aj vy, tak sa na otázky nepozerajte, až po dôkladnom pozretí si obrázku, ale potom sa už na obrázok nepozerať – len na záver, ako kontrola.)
A tu sú otázky: Kto nosí klobúk? Kto píše? Kto má fúzy? Kto má bradu? Kto nesie tácňu? Kto má okuliare? Kto má kravatu? Kto zatvára oči? Kto má prilbu? Kto sa zoširoka smeje? Kto je šéfom hotela?
Chýr o tejto aktivite sa rozniesol, písala o nás aj miestna tlač a boli sme „ostro sledovaní“ nielen miestou televíziou (Video z TV ), ale dostali sme sa dokonca aj do vysielania Markízy. Ďalších záujemcov pribúdalo a budú zaradení do nasledujúcich kurzov. Isteže nám to prospelo. Naše cvičenia boli poučné a mimoriadne zábavné, často sme sa nasmiali a pobavili na našich schopnostiach či neschopnostiach. A ešte: bolo nám príjemne, našli sme si nové priateľstvá a podozvedali sa mnohé nové veci. Na záver sme dostali Osvedčenie o absolvovaní s poznámkou, že sme oprávnení so zmyslom pre humor nestarnúť na duchu a môžeme používať titul „Senior profesionál“.
Záverečný „piknik“ končil slovami: „Budú nám naše stretnutia veľmi chýbať.“ Teraz už len zostáva pokračovať s tréningom aj doma, vytvoriť si vlastné cvičenia na zlepšenie pamäti, vytvoriť si pomôcky na zapamätanie si pre nás dôležitých údajov. (Ozaj, viete aké je číslo synovho mobilu?) Myseľ je ako záhrada. Keď jej nedodávame výživu a nekultivujeme ju, zarastie burinou.
Február 2011
P. S. Ďalší návod ako si udržať sviežu pamäť nájdete napríklad aj tu: http://www.sme.sk/c/4170294/ako-si-udrzat-sviezu-pamat.html P. P. S.
Na vyšetrení u lekára: ***
- Vítam vás, pán Horáčik! A kde máte manželku? ***
Manžel sa vracia domov a už v predsieni kričí na manželku: *** Pamäť si pamätá to, čo si chce pamätať jej majiteľ. |
To je len pár ukážok z našich tréningov pamäti. Bolo toho všetkého omnoho viac: k zadanému slovnému koreňu doplniť predpony a prípony, aby vytvorené slová dávali zmysel; vyhľadať rozdiely v obrázkoch; podľa kľúčov priraďovať k číslu písmená; zapamätať si čísla rozhádzané na ploche a napísať ich na správne miesto; štrukturovať si navzájom nesúviace slová; k rôznym číslam vymyslieť čo najviac asociácií; vedomostné kvízy... Po absolvovaní každého testu nasledovalo vyhodnotenie a vysvetlenie, ako kto pri riešení postupoval. Nebolo to však formou súťaže, každý si sám vyhodnotil svoje výsledky, ktoré sa skladali z počtu správnych odpovedí a z času trvania vyplnenia testu.
Marta Mikitová 