S VESEĽOU MYSĽOU A NIKDY INAK. SYNAK...

Záverečná fáza varenia nastala už skoro za tmy. Lekvár v kotle bol už taký hustý, že aj chlapi pri miešaní sa museli často striedať po niekoľkých minútach. Keď za lopatkou kĺzajúcou po dne kotla bolo vidieť lesklé medené dno, kotol sa odstavil z ohňa. Skončilo sa varenie, ktoré od rána trvalo nepretržite 10 až 12 hodín.
        Horúci lekvár sa nakladal veľkou drevenou naberačkou do slameníkov vystlatých mokrou utierkou. Po  dvoch - troch dňoch chladnutia sa tzv. „lekvárové bochníky“ vyklopili zo slameníkov a uskladnili na polici v komore, alebo v „ sklepe“. Trvanlivosť lekvárových bochnikov bola viac mesiacov ba rokov. Konzistencia hmoty sa podobala na mäkkú smolu.

      Pri krájaní stvrdnutého lekvárového bochníka sa niekedy miesto noža musel použiť aj sekáč. Tvrdé kusy sa rozpúšťali varením v horúcej vode s cukrom . Keď nám stará mama upiekla kysnuté buchty s lekvárom, mali sme pocit, že je v nich aj kus našej roboty, keďže sme aj my deti pomáhali pri varení lekváru zo sliviek „cecíšok“.