Bývanie na dedine mladšia generácia často kritizuje s poznámkou, že ľudia sú tam zvedaví a vzájomne si pozerajú nielen do dvora, ale až do hrn­ca. Preto mnohé mladé rodiny uprednostňujú anonymitu bývania na mest­ských sídliskách. Cítia sa tam menej sledovaní a ohováraní susedmi, s ktorými sa v spoločnom dome sotva poznajú.

Bývame s manželkou na okraji okresného mesta. Fakticky je to stále dedina, ktorá sa od nášho prisťahovania pred pol storočím málo zmenila, ak neberieme do úvahy, že kedysi tunajší gazdovia vlastnili dokopy sedemdesiat kráv. Dnes už len jediný gazdovský potomok chová posledné dve.

Možno, že nepriamo aj úbytok kráv je prapríčinou dobrého príkladu susedskej solidarity v príbehu osamelej tety Annušky. Čakajúc na raňajší rozvoz mlieka a drobné nákupy, pravidelne sa stretáva pred jediným obchodom so skupinkou dôchodkýň z blízkeho okolia. Je to aj príležitosť na kus reči.

Jedného zimného dňa sa v hlúčiku čakajúcich žien teta Annuška neobjavila. Susedky to znepokojilo. Preto sa pobrali do jej domu zistiť príčinu nezvyklej „absencie“. Našli ju pri vedomí, ale bezvládnu ležať na podlahe. Na dvernom prahu sa pokĺzla, spadla a utrpela úraz. Pomoc privolať nedokázala. Zvedavé susedky sa postarali o lekársku pomoc . Teta sa uzdravila a zdravá dedinská zvedavosť sa ukázala ako prospešná.

Poučení touto príhodou sme celkom radi, že máme zvedavých susedov. Cítime sa bezpečnejšie a je nám na dedine dobre.